Tak toto je top článok, ktorý vychádza z mojich skúseností počas práce s ľuďmi, a nielen v HGM Akadémii. Všetky moje chyby, ktoré sa mi ukázali na druhých ľuďoch.
Na čom som najviac pracoval pred stretnutím, aby som nereagoval príliš emotívne a najprv zvažoval a až potom reagoval, boli práve tieto nižšie uvedené veci, na ktorých ešte stále intenzívne pracujem. Samozrejme píšem ich sem, aby som ich mal pod jednou strechou, a mohol sa k tomu stále vracať.
Rôzni ľudia majú rôzne názory na tú istú vec. Kedy vznikajú konflikty? Keď majú rôzni ľudia rôzne názory a silou mocou si za svojim názorom stoja, a nechcú pochopiť názor ostatných.
Názor verzus realita
Mať svoj názor je síce pekné, ale treba si uvedomiť, že náš názor nemusí mať s realitou nič spoločné. Ľudia často považujú svoj názor za Najvyššiu pravdu. Naše názory, náš pohľad na realitu vzniká z našich skúseností a z informácií, ktoré sme prijali ako pravdivé. Lenže naše skúsenosti a naše informácie sú obmedzené. Rôzni ľudia prijímajú rôzne informácie ako pravdivé a potom sa často hádajú s tými, ktorí tvrdia niečo iné. Kde je pravda?
Pravdu nemá ten, kto hovorí, že ju má. Pravdu má ten, kto si ju dokáže obhájiť. Horšie sa dokazuje pravda vychádzajúca z osobnej skúsenosti, pretože rôzni ľudia na tú istú situáciu reagujú rôzne podľa úrovne ich vedomia. Napríklad ľudia v našej kultúre smútia za zosnulými. V niektorých kultúrach smrť oslavujú. Tá istá situácia, dva rôzne pohľady. Alebo keď má niekto zlomenú nohu, môže byť z toho smutný, že nemôže chodiť. Iný zas môže byť šťastný, že nemusí chodiť do práce, alebo do školy. Z jedného hľadiska je smrť aj zlomená noha niečo nepríjemné, ale z druhého hľadiska to môže byť vnímané ako pozitívne. Pohľad na realitu je subjektívny.
My si nedokážeme poriadne predstaviť niečo, s čím nemáme osobnú skúsenosť, a čo je mimo rámec našich doteraz získaných vedomostí.
Pokiaľ budeme svoj názor považovať za jediný pravdivý, ďaleko sa v živote nepohneme. Musíme sa naučiť prijímať informácie s otvoreným srdcom a používať pritom inteligenciu. Inteligentný človek vie, že toho ešte veľa nevie a nechá si poradiť od skúsenejších. Môže mať na určitú tému nejaký názor, ale dokáže prijať aj názor iných a s čistou mysľou porovnať tieto názory. Ideálne je, ak sú názory konfrontované s objektívnou realitou. Lenže nájsť objektívnu realitu býva niekedy veľmi ťažké. Ľudia sa väčšinou pozerajú na realitu cez svoje ego, ktoré realitu veľmi skresľuje.
Rôzni ľudia vnímajú tú istú situáciu, ten istý objekt inak. Preto názory ľudí nehovoria nič o skutočnej realite. Skutočná realita je nezávislá na názoroch ľudí. Či si niekto myslí to, či ono, ešte to neznamená, že to je naozaj tak. Myslieť neznamená vedieť.
Aj analytici, ktorí by sa mali snažiť vedieť, s obľubou používajú slovíčka ako „Odhadujeme“, „Myslíme si“, „Približne“ a podobne. Keď niekto používa takéto slová, len ukazuje, že v skutočnosti toho moc nevie. Vety, kde sú použité slovíčka „Myslím si“ a „Podľa mňa“ strácajú na dôveryhodnosti.
Kým však ľudia považujú svoj názor za veľmi dôležitý a za pravdivý, a odmietajú pokorne a pozorne načúvať slovám iných osôb, veľa sa toho nedozvedia, a ďaleko sa v živote nedostanú.
Ak chceme získať skutočné poznanie, musíme si uvedomiť, že náš názor je veľmi obmedzený a musíme dať priestor aj myšlienkam, s ktorými momentálne nesúhlasíme.
Načúvať neznamená slepo prijímať niekoho myšlienky, či dogmy. Načúvať znamená snažiť sa chápať a zapájať inteligenciu. Skúste si uvedomiť, že Váš názor neutvára realitu. Pokúste sa načúvať a získať iný pohľad na realitu. Tak sa Vám otvoria dvere k úžasnému poznaniu. Pokiaľ budete považovať svoj názor za jediný pravdivý, dvere k poznaniu ostanú zatvorené.
No teoretickú časť mám dobre zvládnutú, ale realizovať to v praxi nie je jednoduché.
Takmer všetci ľudia si myslia, že ich názor je jediný správny a pravdivý. Toto presvedčenie pochádza z falošného ega, ktoré vytvára ilúziu toho, kto vlastne sme a čo je realita. Kým je človek pod nadvládou ega, myslí si: „Ja mám pravdu a všetko, čo sa od môjho pohľadu líši, je blbosť. Drvivá väčšina ľudí žije v tejto ilúzii.
Názor vs. realita
Ak si myslím, že môj názor je jediný správny, žijem v ilúzii. Som na egu. Keď sa dostanem spod nadvlády ega, zrazu uvidím rozmanitosť názorov na tú istú vec. Zrazu uvidím farebné okuliare ega, kvôli ktorým jeden človek vidí tú istú vec zelenú, pretože má zelené okuliare, ďalší zase ako modrú, pretože má modré okuliare atď. Jedine s bezfarebnými okuliarmi môžeme vidieť realitu takú, aká je. Jedine v stave vedomia bez ega.
Stav bez ega
Stav bez ega znamená nemať odpor k ničomu a k nikomu, dokázať sa pozrieť na názory ostatných bez súdenia, a vidieť tak väčší obraz toho, čo je skutočnosť. Ego vytvára odpor a odpor vytvára konflikty. Keď máme v sebe odpor, nedokážeme prijať názory, ktoré sú odlišné od našich. Máme potrebu obhajovať si svoje názory a názory ostatných zmiasť zo stola a zdiskreditovať, pretože sa nám zdajú ako blbosti. Keď sa však dokážeme pozrieť na názory ostatných v stave bez ega, uvidíme širšiu realitu.
Väčšinu z nás stále ovláda ego a stále nedokážeme prijať (na prvý pohľad) odlišné názory ostatných bez toho, aby sme ich považovali za hlúposti. Pretože máme v sebe odpor. Občas sa ale môžeme dostať do stavu bez ega, zbaviť sa odporu a pochopiť, prečo majú ľudia také názory, aké majú.
Rôzne stupne vedomia
Ľudia, ktorí sa nachádzajú na rôznom stupni vedomia, majú rôzny pohľad na svet a rôzne názory. A potom si prirodzene nerozumejú. Konanie odzrkadľuje aké má živá bytosť vedomie.
Aj keď sú dvaja ľudia rovnako starí, môžu mať rôzne záujmy a rôzne názory. Jeden holduje alkoholu a druhý alkohol nemôže ani cítiť. Pre druhého je šport životná vášeň a ďalší zase v športe nevidí takmer žiadny zmysel. No časom sa všetko môže zmeniť, a človek vďaka zmene vedomia zmení svoj životný štýl a životné hodnoty. Sám to zažívam.
Ľudia na rôznych stupňoch vedomia sa zaujímajú o rôzne veci. Niekoho baví šport, iný sa zaujíma o vedu, ďalší o duchovno a ďalšieho zaujíma všetko možné. Ľudia na rôznych stupňoch vedomia majú rôzne názory na tú istú vec. Keď majú ľudia podobné zmýšľanie, nachádzajú sa na podobnom stupni vedomia. Čím je však stupeň vedomia odlišnejší, tým viac si ľudia nerozumejú, pretože vnímajú realitu inak.
Väčšinou sa stáva to, že ľudia nie sú schopní vidieť a chápať realitu z iného pohľadu ako zo svojho obmedzeného pohľadu. Potom často dochádza ku konfliktom a nedorozumeniam. Ľudia majú pocit: „Ja mám pravdu, ty nie“. Táto takzvaná pravda existuje len na určitom stupni vedomia. Na inom stupni vedomia človek považuje za pravdivé zase niečo iné. Ľudia neustále dychtivo hľadajú pravdu. Túžia ju neoblomne mať. Kde je skutočná pravda?
Zmena vedomia a vnímania reality
Vedomie a vnímanie sveta sa neustále mení. Pokiaľ sa človek venuje sebarozvoju, postupne rozširuje vedomie a dokáže chápať viac a viac.
Až keď svoje vedomie očistíme, potom môžeme zažívať stále čistejší stav bytia – bez strachu, hnevu, nenávisti, žiarlivosti, chamtivosti, pýchy a ďalších nepekných vlastností a emócií.
Keď sa očistíme od falošného ega, začneme prirodzene chápať, že ľudia majú taký, či onaký názor preto, lebo sa nachádzajú na určitom stupni vývoja, na určitom stupni vedomia a nemôžu mať iný názor, pretože ich vnímanie reality je obmedzené ich súčasným stavom vedomia. Aby pochopili určité veci, musia si ich zažiť. Existujú ľudia, ktorí majú veľmi obmedzené vnímanie sveta. Vidia len tú, či onú stránku, ale nevidia celok. A keď im niekto celok opíše, často tomu nerozumejú a obhajujú si len to, čo vidia. Kým má človek v sebe odpor, nedokáže pochopiť iných a vidieť realitu ich očami. Keď však dokážeme zmierniť, alebo odstrániť tento odpor, rozšírime svoje vedomie a budeme zrazu vidieť a chápať oveľa, oveľa viac. Dokážeme sa vcítiť do iných a dokážeme vidieť svet ich očami. Potom budeme chápať, že nie sú schopní určité veci pochopiť.
Vedomý vs. nevedomý človek
Veľa ľudí koná nevedome na základe podvedomia. Málokto si je plne vedomý svojich činov a ich následkov. V podvedomí máme zapísané určité vzorce správania, podľa ktorých konáme. Veľa ľudí robí rôzne nepekné činy a pestujú v sebe negatívne myšlienky a emócie. Keby vedeli čo spôsobujú negatívne myšlienky a emócie, snažili by sa zmeniť svoje myslenie a cítenie. Snažili by sa byť viac vedomými, začali by pracovať na svojich negatívnych stránkach a stali by sa z nich lepší ľudia. V dnešnej spoločnosti žiaľ pozorujeme, že len pár jedincov je schopných uvedomiť si čo vlastne konajú, priznať si svoje chyby a následne sa napraviť.
Vedomý človek si je vedomý každej jednej myšlienky, emócie, činu a jeho následku. Vedomý človek dokáže pracovať s negatívnymi emóciami (strach, hnev, nenávisť, žiarlivosť,…), pátrať po ich príčine a riešiť ju. Vedomý človek si dokáže uvedomovať ako reaguje na rôzne situácie, poučiť sa z toho a prepísať vzorce správania v podvedomí, podľa svojho uvedomenia. Vedomý človek sa stráni konfliktov, pretože v nich nemá chuť. Vedomý človek nemá chuť v ničom negatívnom. Ak už aj na niečo negatívne natrafí, snaží sa s tým pracovať a zobrať si z toho ponaučenie. Vedomý človek môže dospieť do bodu, kedy v jeho mysli nebudú žiadne negatívne myšlienky, či emócie.
Vedomí ľudia sú pre nevedomých čudáci. Nevedomý človek hádže vinu za svoj neúspech okolnostiam a iným ľuďom. Vedomý človek sa snaží pozrieť v prvom rade do seba, a hľadá chybu v sebe. Nevedomý človek si nikdy neprizná chybu. Aby si ju priznal, musí si ju najskôr uvedomiť. Nevedomého človeka ovláda ego, ktoré spôsobuje neschopnosť priznať si chyby. Nevedomý človek si neuvedomuje ako koná a neuvedomuje si následky svojho konania. Koná tak, ako to má naprogramované v podvedomí. Vedomý človek sa snaží uvedomovať si čo vlastne robí, a zvážiť dôsledky svojho konania. Vedomý človek tak dokáže udávať smerovanie svojho života podľa svojej vedomej vôle. Nevedomý človek si nevyberá svoje správanie a smerovanie života. Za nevedomého človeka koná autopilot v podobe podvedomia.
Cesta Vedomého života
Ako vidíme, naučiť sa žiť vedome sa oplatí. Byť si vedomý svojich myšlienok, emócií, činov a ich následkov, to je veľmi žiadané. Vidieť svoje zlé stránky, snažiť sa ich napraviť a poučiť sa zo svojich chýb je tiež veľmi žiadané. Kým žijeme v nevedomosti, neprijmeme svoje chyby a nepoučíme sa z nich, budeme ich opakovať znovu a znovu. Až keď sa človek poučí, následne môže konať inak a už neopakovať tie isté chyby. Keď sa vydáme cestou Vedomého života, zmeníme kvalitu svojho života a života ostatných na nepoznanie. Dokážeme pracovať s egom, hnevom, strachom, pýchou, chamtivosťou, nenávisťou a inými nepeknými vlastnosťami. Vedomý človek má neustále na pamäti zásadu: „Rob iným to, čo chceš, aby oni robili tebe“.
Vedomý človek sa snaží byť neustále lepšou verziou samého seba. Vedomý človek sa dokáže okamžite poučiť zo svojich chýb a zmeniť sa zo sekundy na sekundu, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, alebo zo dňa na deň. Vedomý človek sa nebojí vstúpiť si do svedomia a uvedomiť si, čo vlastne vykonal, a ako môže zareagovať na podobnú situáciu inak, lepšie. Pre vedomého človeka je zmena vítaná. Vedomý človek sa chce meniť k lepšiemu.
Áno viem, teóriu mám zvládnutú dobre, ale pracujem postupne aj na tom, aby ste to už aj vy cítili na mojom správaní sa voči vám.
O egu som už písal dosť, ale ešte stále mám čo robiť tak sem dávam sám pre seba ďalšiu teoretickú lekciu.
Ovládni svoje ego
Utrpenie, ktoré prežívame na úrovni mysle, vnímame ako utrpenie len kvôli egu. Keď nám niekto povie, že sme spravili niečo zle, alebo že sa mu na nás niečo nepáči, ego v nás vytvára nesúhlas, že to tak nie je, že my za to nemôžeme. Kvôli egu si nedokážeme priznať chybu a svoje slabé stránky. Neprijímame situácie také, aké sú a máme svoju predstavu o tom, ako majú veci vyzerať. Ak sa niečo líši od našej predstavy, sme nespokojní.
Život pod vplyvom ega je veľmi nepríjemný. Človek žije v stave odporu a odpor v človeku vytvára negatívne emócie ako smútok , hnev, žiarlivosť, nenávisť a ďalšie. Ego vytvára pocit, že sa nám niečo nepáči.
Človek môže byť pod vplyvom ega viac, alebo menej. Záleží do akej miery dokáže s egom pracovať. Veľký vplyv ega sa prejavuje tým, že človek je často smutný, cíti že mu bolo ublížené, uráža sa, neprijíma keď sa mu niekto snaží niečo vysvetliť a podobne. Ego totiž vytvára v človeku pocit, že je bezchybný a za svoje pocity a chyby viní ostatných. Nedokáže sa pozrieť do seba a uvidieť chybu v sebe.
Veľa ľudí je pod nadvládou ega. Ale je možné naučiť sa ovládať ego. Akonáhle ovládneme ego, dostaneme sa zo stavu odporu, do stavu prijatia a dokážeme prijímať všetko také, aké je. Už nebudeme bojovať a chcieť nasilu niečo, alebo niekoho zmeniť. Dokážeme si pripustiť, že sme spravili chybu a tiež si pripustíme svoje ďalšie nedostatky. Len keď uvidíme a prijmeme svoje nedostatky, môžeme zapracovať na ich zmiernení, alebo dokonca odstránení. Ak si budeme svoje nedostatky obhajovať a hádzať vinu na ostatných, čo tým dosiahneme? Nie je rozumnejšie naučiť sa pracovať s egom, prijať svoje nedostatky a zmeniť sa?
Ak pocítime nejakú negatívnu emóciu, je to signál, že sme v stave odporu. Niečo sa nám nepáči. Vtedy by sme mali vstúpiť hlbšie do seba a pátrať po príčine. Emócia sa vytvorila v nás, a v nás bude aj príčina.
Všetko, čo sa nám deje, je pre naše najvyššie dobro, pre naše poučenie. Keď to budeme tak brať, dokážeme svoje vedomie pozdvihnúť na úroveň, kde už nebudeme zažívať utrpenie, ale budeme brať všetky životné situácie ako lekcie. A je len na nás, či sa z nich poučíme a pozdvihneme svoje vedomie, alebo ich budeme vnímať ako krivdu a nikam sa nepohneme.
Treba si uvedomiť, že to, čo vytvára utrpenie, nie sú situácie, ale naša myseľ pod vplyvom ega. Rôzni ľudia s rôznym vedomím vnímajú tú istú situáciu inak. Vedomie sa prenáša do mysle. Ako človek myslí a vníma, také má vedomie. Aby nám myseľ spôsobovala menej utrpenia, mali by sme popracovať na očistení svojho vedomia.
Toto sú momentálne všetky moje uvedomenia, na ktoré som prišiel za posledné dva roky a na ktorých intenzívne pracujem.
Asi najdôležitejšie je to, že viem keď mi niečo vadí na niekom inom, tak to mám aj ja a viem, že to musím čistiť hlavne u seba. Až keď mi to prestane vadiť a nebudem mať potrebu to riešiť tak viem, že už som sa toho zbavil a zase som o niečo čistejší. Je to beh na dlhú trať a pravdepodobne do konca života, ale baví ma to. Častejšie uplatňovanie princípu mám v p**i a vo všetkých životných situáciach nielen v obchodovaní na FX trhoch, je jeden z mojich aha momentov.
Je to sila, keď človek vie, ako sa stať lepšou verziou samého seba.