Už dlhšie som mal pripravenú sériu článkov o svojich uvedomeniach, na ktorých pracujem posledné obdobie. Chcel som sám seba vyskúšať na našom spoločnom stretnutí, ale ako ste sami videli mám stále veľké rezervy. Je to proste dlhodobý proces, aby sa to nové uvedomenie, na ktoré človek príde po 48 rokoch svojho života, len tak ľahko zmenilo. Zatiaľ môžem len prehlásiť, že pracujem na sebe a robím menej chýb a väčšinu z nich si síce uvedomím, ale bohužiaľ neskoro. Viem, že raz sa dostanem do stavu keď budem plne vedome žiť. Viac v samotnom článku.
Keď som pochopil tento princíp, začal som na sebe ešte intenzívnejšie pracovať a odvtedy sa snažím byť čo najviac vedomý.
V zákone rezonancie je každá vlastnosť frekvencia a platí, že keď sa dve rovnaké stretnú, nastane rezonancia. U každého človeka bez výnimky. To znamená, že ak máme rovnakú vlastnosť ako človek, ktorého sme práve stretli – tieto začnú rezonovať – čo zvýši intenzitu nášho emočného prežívania. Ak je vlastnosť pekná, začneme ju na tom druhom chváliť, ak škaredá, bude nás na tom druhom rozčuľovať. Ak nemáme takú vlastnosť ako má človek, ktorého sme práve stretli – rezonancia nenastáva – intenzita nášho emočného prežívania sa nezvýši a vlastnosti tohto človeka vieme v kľude pozorovať.
Neuvedomujeme si, že ten druhý človek je naším zrkadlom, že pred ním stojíme, ako pred zrkadlom a snažíme sa špinu, ktorú máme na svojom čele, utierať bezvýsledne na čele toho, kto je v zrkadle a nie na svojom.
Ak budeš k sebe naozaj úprimný, môžeš si všimnúť, že máš rovnaké vlastnosti, ktoré ti vadia na iných. Ak by si ich nemal, nevadili by ti.
Čokoľvek čo sa ti páči s tebou rezonuje. Takisto aj to, čo sa ti nepáči s tebou rezonuje. Ak ti niečo vadí, je to len a len tvoj problém. Niekomu inému to vadiť nemusí.
Všetky tvoje problémy môžeš vyriešiť jedine ty. Nikto iný to za teba nespraví. Taká je skutočnosť. Skutočnosť, za ktorú by si mal zobrať zodpovednosť a začať konať.
Ak zažívaš čokoľvek, čo ti vadí, môžeš to vyriešiť jedine ty.
Ako?
Začni sa pýtať “Prečo?“.
Pýtať sa otázky je v živote veľmi dôležité. Kto sa nepýta, ten sotva dostane odpoveď. Otázka “Prečo?” je jedna z najdôležitejších otázok vôbec.
Ak ma niekto nahnevá, pýtam sa “Prečo? Prečo sa hnevám? Mám sa naozaj prečo hnevať? K čomu je dobré, že sa hnevám? Neubližujem si tým? Prečo by som sa mal hnevať a ubližovať sebe aj ostatným?”. Hnev je jedna z najhorších emócií vôbec. Spôsobuje nepríjemnosti nie len nahnevanému človeku, ale všetkým naokolo. Keď človek dokáže zachytiť a spracovať svoj hnev včas, ušetrí tak veľa problémov sebe aj ostatným.
Vďaka neustálemu pýtaniu sa “Prečo?” prídeme až ku koreňu problému, a tento koreň problému môžeme následne riešiť. Riešenie dôsledkov v konečnom dôsledku nič nerieši. Kým nevyriešime príčinu, problém bude stále existovať.
Ako?
Keď už zistíš prečo máš problém, môžeš začať rozmýšľať ako ho riešiť. Bez objavenia skutočného pôvodu problému samotný problém nevyriešiš. Vyriešiš možno dôsledok, ale to nestačí.
Ak odstrániš príčinu problému, problém prestane existovať. Ak ti niečo vadí, pýtaj sa prečo ti to vadí. Hľadaj chyby v sebe, nie v iných. Skutočná príčina je vždy v tebe. Ostatní sú len zrkadlo, vďaka ktorému môžeš vidieť svoje vlastnosti a svoje vnímanie reality. Pozoruj vlastnosti, ktoré ti vadia na iných a skús ich nájsť v sebe. Buď k sebe úprimný, jedine tak dokážeš tie vlastnosti nájsť a odstrániť. Pozoruj situácie, ktoré ti vadia a pýtaj sa prečo ti vadia. Opäť hľadaj chybu v sebe a rozmýšľaj nad tým, čo môžeš spraviť preto, aby ti to nevadilo. Akonáhle svoje chyby odstrániš, prestanú ti vadiť na iných a budeš sa len nechápavo usmievať, ako si mohol byť taký. Situácie, ktoré ti predtým vadili, budeš zvládať s kľudom mnícha. Stojí to za to.
Už niekoľko mesiacov skúšam žiť vedome a začal som sa pýtať “Prečo?” – “Prečo sa mi to deje, prečo sa tak cítim,…”, začal som prichádzať na to, že si vlastne sám sebe robím zle. Vnímal som situácie horšie, aké v skutočnosti boli. Pochopil som, že nič nie je také zlé, aby nemohlo byť ešte horšie. Len my sami si ich tak v hlave vytvárame. My sami si spôsobujeme utrpenie. Myslíme si – och ako nám bolo ublížené. Život nám nepripraví nič, čo by sme nedokázali zvládnuť. Každému naloží len toľko, koľko unesie. Práve vďaka ťažkým životným situáciám sa môžeme v živote niečo naučiť a posunúť sa ďalej, postúpiť do ďalšieho ročníka v škole života. Môžeme sa naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie. Keď sa toto naučíme, čaká nás krásny život. Budeme sa tešiť na ďalšie lekcie, lebo budeme vedieť, že sa vďaka nim stávame silnejšími.
Ak sa chcete naučiť nevytvárať si v hlave utrpenie, musíte si spraviť poriadok vo svojej mysli. Moje vedomie sa očisťuje stále viac a viac. Pochopil som, že to ako vnímam realitu, závisí od môjho vedomia. Postupne zisťujem a uvedomujem si, že utrpenie som si vytváral sám v hlave. Zistil som, že všetko čo sa mi doteraz dialo, malo zmysel.
Moje ďalšie uvedomenie bude o tom, ako sa zo mňa stáva pozorovateľ.